Nový rozšírený Bujón v šumienke bude skladom už o niekoľko dní. Objednajte si ho do 23. 11. a doručíme vám ho aj s podpisom autora.

bivaky-3

Prvé vydanie knihy Bujón v šumienke sme vydali presne pred troma rokmi. Knižka sa stala veľmi obľúbená v outdoor komunite aj mimo nej a tak už toto leto bola podpultový tovar. My však chceme, aby sa dala bežne kúpiť cez internet ako doposiaľ a tak prinášame jej nové vydanie. Aby sme potešili aj tých, čo predošlé vydanie majú, pridali sme 5 nových príbehov. Úryvok z jedného z nich nájdete nižšie. Veríme, že knižka pôjde na dračku rovnako ako predošlá :-).

Nový Bujón sa už tlačí a do konca novembra môže byť na vašej pošte.
Knižky objednané do 23.11.2016 12:00 budú doručené aj s autogramom autora!  
ukončené

Knižku si môžete objednať tu

Tiež sme pre vás pripravili zvýhodnený balíček pri kúpe 3 a viac knižiek.

Zvýhodnený balíček

Úryvok z nového príbehu

Obstarožná Karosa s noblesou a hrdosťou bojuje s kilometrami na nočnej diaľnici niekde v maďarských pampách. Mieri na juhovýchod. Transylvánsky expres plný dobrodružných klientov dobrodružnej cestovky. Štyridsať ľudí natiahnutých vo funkčných bielizniach podriemkava v rozpálenej plechovej krabici. S nimi štyria sprievodcovia, som jedným z nich. Noc je dusná a horúca. Ráno, na konci mučivej jazdy, vystúpime v doline riečky Riu Mare na mieste zvanom Gura Zlata. Po dvaja sprievodcovia si vezmeme po dvadsiatke klientov a vydáme sa na púť rumunskými pohoriami Retezat a Vilcan. Odkázaní len na seba, bez kontaktu s civilizáciou, len s tým, čo máme v batohoch.

Omnia mea mecum porto, jak sa hovorí v Pezinku.

Ale zatiaľ sme len v Maďarsku a cesta je nekonečná. Tak ako ostatní, pokúšam sa trochu si pospať. Dizajnér interiéru Karosy však škodoradostne spravil všetko preto, aby jedinec vyšší ako sto centimetrov v žiadnom prípade nemohol zaujať pohodlnú polohu. Nohy hore, nohy dole, hlavy spadnuté do záklonu a hneď do predklonu. Tečúce slinky. Aspoň že priateľský šofér má v chladničke dostatočné zásoby piva, a to nás privádza do ľahkej anestézy. A možno sa výrobcovia piva a autobusov dohodli – my vyrobíme taký bus, v ktorom sa bude dať vydržať len po troch pivách.

Už pri nakladaní zájazdu v Brne si obzerám ľudí, s ktorými strávim nasledovné dni a noci v rumunských horách. Sú mladí a aj starší, väčšinou športové typy. Dvojice či trojice kamarátov. Páriky, možno aj manželské. Bežné turistické postavičky, väčšinou v kvalitnej výstroji. Ale aj dvaja svojrázni moravskí šohaji v tradičných kockovaných flanelkách a ošúchaných menčestrákoch. Zato dôkladne zásobení slivovicou. A krásne mladé dievčatá šmrncnuté do blonďava a pehavé dávnou germánskou krvou. A tiež individualisti, skromne postávajúci bokom od ostatných. Hromady batohov, karimatiek, igelitiek. Posledné čapované pivká. Nakladáme a uhniezďujeme sa v pojazdnej mučiarni. Tesne pred odchodom na pár sekúnd zahliadnem pri autobuse postávať ženu v pantofliach a vyťahaných teplákoch. Osoba neurčitého veku v okuliarikoch. Možno obyvateľka neďalekých bytoviek, možno len vybehla so smeťami a obzerá si odchádzajúcich cestovateľov. Poďme už, nech to máme rýchlo za sebou…

Pivá účinkujú, a tak stojíme na diaľničnom odpočívadle. Zombíci, celí otlačení od hranatého interiéru autobusu, vyliezajú, naťahujú si stuhnuté údy a nadychujú sa nočného vzduchu. Rozpálený asfalt spoľahlivo sála cez deň nadobudnuté teplo. Chlapci vľavo, dievčatá vpravo. A zrazu, na pár sekúnd, zahliadnem pri autobuse postávať ženu v pantofliach a vyťahaných teplákoch. Prepánajána, baba, ktorá bola v Brne vyniesť smeti, je s nami vycestovaná niekde na juhu Maďarska? Obchádzam parkovisko, žena postáva sama pri lavičkách a zapaľuje si cigaretu. Starosvetské modré tepláky s gumkami pod päty, na kolene diera. Kožené pantofle, v takých chodila v lete po dvore aj moja babka. Kockovaná košeľa zakasaná v tepláčikoch. V ruke igelitka s nejakými žemľami. Plavá vlnitá frizúrka z osemdesiatych rokov, na zadnej časti hlavy uťapkaná, ako keď práve vyleziete z postele. Jemné, tenké okuliariky. Vek niekde medzi dvadsať a päťdesiat.